Čo sa to deje... v štáte politickom

Autor: Jakub Drgoň | 6.2.2012 o 10:21 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  42x

Keď som prvýkrát počul o kauze Gorila, myšlienky mojou hlavou preleteli ako naostrený šíp cez jablko. Boli jednoznačné a bez najmenších pochybností som bol presvedčený, že viem o čom to bude. Bol som si do hĺbky každej kosti vo svojom tele istý, že moja prvá myšlienka je správna, bol som presvedčený o „mojej pravde“.

Kauza Gorila v prvej myšlienke vo mne vyvolal nadšenie a zároveň nie menšie sklamanie. Nadšenie bolo jednoznačné: Veci sa začali hýbať, a potom to prišlo, trpké sklamanie a uvedomenie si „myslenej reality“. Je predvolebné obdobie, padnutej vlády, tak vytiahneme tie najsilnejšie zbrane v predvolebnom ťažení.
Takže fajn, niečo sa zverejní, urobí sa „škandál“ a ideme ďalej aj tak sa nič nevyrieši. Druhým impulzom, ktorý oživil moju prvú myšlienku a nadšenie pre zmenu, bol prvý protest proti Gorile. Aj keď si stále nemyslím, že by sa samotná kauza niekedy vyriešila, alebo že by nezapadla do zabudnutia ako neúspešný impresionistický maliar. Prekvapenie z konania časti národa a zároveň silný vnútorný popud na oživenie mojich neutíchajúcich pohnútok k zmene ma posilňujú každým dňom.
Najviac ma prekvapili občania Slovenskej republiky, ktorých som už dávno zavrhol a označil ako „mulice s klapkami na očiach“. Prekvapili ma tí, ktorým pretiekol pohár trpezlivosti, že sú uvedomelý, že si nie sú sami sebe ľahostajný a majú záujem o veci verejné.
Aj keď sa stále považujem za veľkého skeptika, v kútiku duše verím, že práve teraz je ten čas na zmenu, teraz je tá správna chvíľa na prebudenie sa z oparu ilúzie a mylnej predstavy o fungovaní nášho sveta a dania okolo nás. Veď ide o budúcnosť, budúcnosť našu, našich potomkov, budúcnosť tohto prehnitého slepého sveta rútiaceho sa do priepasti plnej závisti, nenávisti, sebectva a potupy.
Ľudia by si mali uvedomiť, že veci verejné sú veci osobné, veď každý z nás patrí do verejnosti, je súčasťou spoločenstva, ktoré sme si vytvorili, ktoré si tvoríme a tvoríme svojím počínaním a svojou ľahostajnosťou.
Nevedel som si predstaviť popud, ktorý by zobudil náš národ k uvedomeniu, k prebudeniu. Takýto popud bol pre mňa nepredstaviteľný, pretože som si myslel že musí byť takých veľkých rozmerov, že pokiaľ príde, verejnosti bude ľahostajné už úplne všetko, alebo už nebude čo budovať. To že takýto popud môže spôsobiť jedna z mnohých káuz, bolo pre mňa príjemným a zároveň neuveriteľným prekvapením.
Moje myšlienky sú zmiešané, pocity poprehadzované, ako keby opitý kuchár dal do mixéra brokolicu s medom a ešte aj to presolil, ale na druhej stane kypím radosťou a každým dňom sa moja viera v zdravý ľudský rozum bez závisti zväčšuje a rastie. Dúfam iba že sa moje prekvapenie z nadšenia nenafúkne do veľkých rozmerov, ktoré nakoniec spľasne ako balón na kolotočoch, keď sa napumpuje príliš veľkým množstvom plynu, tak ako tomu bolo zatiaľ vždy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?