22 rokov flámu, budeme v ňom pokračovať ďalej ?

Autor: Jakub Drgoň | 6.2.2012 o 10:24 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

Pred 22-dvomi rokmi sme sa stretli na super fláme, ktorý sľuboval úžasnú budúcnosť každému z nás. Tešili sme sa ako nám bude krásne, bezstarostne, tešili sme sa z nekonečnej slobody, krajiny neobmedzených možností, z toho že stojíme na štarte, kde všetko čo bolo pred štartom neexistuje. Budúcnosť, ktorá nám bola veštená z „Teodorinej krištáľovej gule“, bola nádherná, bezstarostná, už iba ružová s každodenným úsmevom na tvári od ucha k uchu a aj viac.

Prásk, ozvala sa rana zo štartovej pištole a spoločne sme sa rozbehli nadzvukovou rýchlosťou so zavretými očami smerom dopredu. Bolo to úžasné, pretože sme nikdy predtým nadzvukovou rýchlosťou neutekali ,dokonca niektorí hovoria, že sme neutekali vôbec. Bol to krásny a úžasný pocit. Ani sme sa nemuseli pozerať kam utekáme, pretože kamkoľvek to bolo úžasné. Tak sme si dali šprint a čo ďalej...

"Išli sme na flám..."

Úžasné miesto, kde každý pil od rána do večera, tancoval, zabával sa a robil si čo chcel, teraz po 22 rokoch nám dochádza aj posledná fľaša alkoholu a platne sú už obohraté, tak, že ani ihla na gramofóne už nič neprehrá. Zobúdzame sa v „poopičnom“ stave, vstávame zničení v roztrhanom oblečení a začíname si uvedomovať, že sme nikam nedobehli a vo fláme sa nedá pokračovať.

Neurobme ďalšiu chybu a nechoďme na ďalší flám, nebežme už nadzvukovou rýchlosťou so zavretými očami. Stačí jednoducho a poľahky vykročiť vpred. Rozmyslime si každý náš ďalší krok aj päťdesiatkrát, už sa niet kam ponáhľať, už nie je za čím utekať, začnime konečne budovať. Postavme už tie základy na dom v ktorom sme mohli flámovať, lebo na lúku, na ktorej sme doteraz flámovali sa blíži silná búrka a bez strechy všetci zmokneme a bez pevných základov nám strechu z nášho „pártydomu“ vietor odfúkne.

Obyvatelia afrického štátu Senegal stavajú dom pre jednu rodinu aj 3 generácie. Nič neurýchlime, nič sa nedá urýchliť, každá vec a každý proces v živote má svoje tempo, ktoré sa nedá zmeniť, tak sa na chvíľu zastavme a konečne zamyslime, či chceme žiť na holej lúke, ale v dome, ktorý stojí na zelenej lúke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?